Počet včiel v jednej rodine / úle sa v priebehu roka mení. Najmenej je ich na konci zimy a skorej jari, najviac uprostred leta. Včely svoju populačnú krivku rozvoja riadia slnovratom a nie našim kalendárom. V našom konkrétnom prípade sa sila rodiny pohybuje medzi 20 000 až 60 000 včelami. Včelie spoločenstvo je prísny matriarchát – vláda jednej včely – matky. Ak rodina stratí matku a nestihne si vychovať novú je odsúdená na zánik.

Včely ak chcú prežiť, musia si urobiť zásoby medu na zimu. Ale včelár im výsledok celojarnej – letnej práce zoberie a použie pre vás a pre seba. Na to ,aby včely prežili zimu je potrebné ich zakrmiť cukrom – roztok cukru a vody- na celu zimu, v našom prípade sme zakrmovali cca 25kg cukru na jednu rodinu a to už teraz zimné zásoby takmer nemali. Nemusíte sa obávať, že včelár “pančuje” med cukrom. V čase prínosu nektáru už včielky majú prázdny “špajz” a žijú len z toho čo si nanosia. Med nie je len sladká voda, obsahuje podstatne viac zložiek, ktoré sa nedajú vyrobiť umelo.

Včely v zime nespia. Zimné obdobie roka prežíjú v chumáči vytvorenom v úli. Na vonkajšej strane chumáča sa pravidelne striedajú – výmenou pozícii dnu sa ohrejú. Potrebné teplo na svoj ohrev si vyrobia zo zásob, na ktorých sedia a postupujú v zime po pláste. Včely v zime nezomrú od zimy, jedine od hladu!

Včela cez svoj krátky život prejde niekoľkými profesiami, asi najťažšou je však povolanie lietavky. Ich pud o prežitie a vytvorenie zásob na zimu ich dovedie až do stavu, že uprostred hlavnej znášky sa  v priebehu 2-3 týždňov ulietajú k smrti. Lietavka má za úlohu vyhľadať nektár na kvetoch, doniesť ho do úľa a odovzdať na spracovanie ďalším včelám v úli. Úľové včely vykonajú zmenu nektáru na med, pritom dodávajú vzácne enzímy do medu a zahusťujú med, ktorý dozrieva v plástoch.